Naša ultimátna vízia je absolútne jednoduchá – chceme, aby jedného dňa každé jedno dieťa, ktoré sa bude na našom území nachádzať, malo reálny prístup ku kvalitnému vzdelaniu. 

Asi úplne všetci sa zhodneme na tom, že vzdelávanie detí u nás zúfalo potrebuje reformu. Nikto už ale celkom nevie ako sa k nej dopracovať. Zabezpečenie reformy v praxi môže ísť rôznymi cestami – mohli by sme na reformu tlačiť zhora – kampaňovaním cez politikov a političky, aby prijímali systematické zlepšenia. Toto sa rýchlo škrtlo, pretože to má pramálo dopadu na implementáciu, a vieme, že ako krajina najviac padáme na tvár práve v nej. 

Mohli by sme ísť zdola – školu po škole, kým nebudú poskytovať to bájne kvalitné vzdelávanie, o ktoré nám ide. Toto sa však tiež rýchlo ukázalo ako nedostatočné, pretože veľká väčšina problémov školy presahuje, a nedajú sa riešiť na najnižšej úrovni – máme napr. zúfalé štrukturálne problémy so zabezpečením dostatočných kapacít, investičné dlhy atď – to škola sama o sebe nikdy neustojí, akákoľvek odhodlaná by bola.

Logika hovorí, že by to chcelo nejakú umnú kombináciu, ale ani jedno z toho nedávalo celkom zmysel. Až prišla inšpirácia vo forme tohto múdreho výroku:

“You never change things by fighting the existing reality.
To change something, build a new model that makes the existing model obsolete.”

– Buckminster Fuller

Naša práca nemôže byť postavená na tom, že dookola presviedčame iných (verejnú správu/školy/hocikoho..), aby to stavali nejako inak – je to vrážanie energie do niečoho, čo veľmi rýchlo vyprchá, a je otázne, či by to niekedy vôbec malo dopad.

Naša práca je robenie toho starého obsolétnym – už nepotrebným.

Ak sa ukáže, že už nepotrebujeme starý systém, lebo sme našli niečo lepšie, nebudeme musieť presviedčať nikoho, lebo každý rozumný človek pochopí, že je načase novej realite čeliť. Každému z nás na deťoch záleží, potrebujeme len niečo, čo bude fungovať.

A preto musí naša činnosť ukazovať reálny dopad. Reálne odzrkadliť, že sa to dá aj lepšie, že to prináša výsledky, a že možné to dosiahnuť nielen na úrovni jednej školy – ale v celom štáte. A nie za 50 rokov, ale povedzme do piatich. 

Nechceme to ale implementovať v celom štáte, na to nemáme kapacity ani nervy, a nie je to ani naša úloha. Naša úloha je nájsť cesty, po ktorých to ide lepšie, a vyšľapať ich na dostatočne veľkej úrovni – na úrovni strednej. Preto sme si vzali do našej vízie, že chceme tieto možné zlepšenia zaviesť do praxe na strednej úrovni = úrovni jedného kraja. Ak sa to podarí na úrovni kraja, nemá čo brániť tomu, aby to išlo na úrovni celého štátu. Ak to nepôjde, je jasné, že chyba je v stratégii, a treba ju zmeniť. A dokážeme to odpilotovať/zimplementovať naozaj aj my sami a samy.

Našou víziou je teda zabezpečiť, že Banskobystrický kraj bude jedného dňa miestom, kde každé jedno dieťa, ktoré sa bude na tomto území nachádzať, má reálny prístup ku kvalitnému vzdelaniu.